Kréyòl et Histoire de la Caraïbe
5-1. Etude d'un texte en créole martiniquais
 
Nous vous livrons pour l'instant le texte sans aucun commentaire ni analyse, comme nous l'avons fait avec les participants de l'atelier qui n'ont fait que lire le texte à tour de rôle. Comme eux qui interrompaient la lecture dès qu'ils estimaient avoir besoin d'un éclaircissement, n'hésitez pas à nous contacter pour nous demander des précisions. Il est de toute façon normal que ceux d'entre vous qui ne sont pas créolophones ou sont des créolphones non familiarisés avec le dialecte martiniquais , ne comprennent pas à 100 % ce conte : le but est ici de s'initier à la langue et/ou de s'initier à la lecture de la langue. La séance du 18 avril débouchera sur une analyse grammaticale (avec des éléments historiques) du texte que vous pourrez consulter, comme d'habitude, avant la fin de la même semaine.
 
Twa konpè


D’après La lettre d’affranchissement
 Contée par Charles Andres et recueillie par Ina Césaire
in Contes de nuits et de jours aux Antilles, Ed. Caribéennes, 1989.
 

Mésyézédam, sé té an tan lontan. Konpè Chyen, Konpè Rat épi Konpè Chat té bon kanmad ; yonn pa té ka maché san lòt. Chyen té ka djoubaké an kay bétjé-a, Chat té ka chasé ba ‘y, Rat té ka djobé an magazen bitasyon-an.
An jou dimanch, Chyen rivé lakay Chat. Chat té ka jwé kat épi Rat. Chyen ka antré kon an nonm ki pèd tèt li, konsidiré i viré jaja : i ka dansé, i ka chanté, ansanm tranndé ‘y déwò ansanm zyé li ka pléré gwodlo. Chat épi Rat ka gadé ‘y : yo pa pli sav sa ki rivé.
- Yo di ‘y : « Ében frè ! Sa ki rivé ‘w ? Asé fè bétiz ! ».
- Chyen fè yo pou larépons : « Frè, lè zòt ké sav sa ki rivé mwen, zòt ké dansé épi mwen. Lékouz, man sé an nèg lib ! Mèt mwen ba mwen an lèt lafranchisman pour bons et loyaux services ! Sa zòt ka di di sa, kanmad ? Fòk man alé anvil pou jij-la siyen papyé-a ba mwen ! Zò tann sa ? Vyé frè, man lib, i ! ».
Chat ka gadé Rat, Rat ka gadé lòt-la ; tjè yo ka senyen pas sé pa yo ki té ni chans tout chans Konpè Chyen… men kanmenmsa Chyen té bon kanmad yo.
- Yo fè ‘y pou larépons : « Ében Chyen ! Jòdi-a sé jou ou ! Fòk nou fété sa ! Annou bwè an ti fé ! ».
Yo koumansé fété sa épi Chyen. Jou ka lévé, yo la ka brennen, ka tafyaté toujou.
- Misyé Chyen ka di yo : « Mézanmi, jou wouvè. Man bizwen pati pou mété tout bèl lenj mwen asou kò mwen. Pèsonn pa ka antré lakay an Gouvènè si ni rad anlè ‘y ! Man ka viré lamenm ».
Chyen mandé Chat si i té pé séré lèt li an koté pou i pa pèd li, pas i bwè titak twòp. Chat di wi, i séré lèt-la adan an bwèt.
- I di : « Pyès moun pé ké menyen ‘y. Pou i sé pé menyen ‘y, té ké fò i tjwé mwen avan ! ».
Chyen pati byen kontan : toupandan i ka maché-vansé maché-tjilé tout boulé i boulé, i ka chanté lakontantman li.
Men kantapou Konpè Rat, li té ka koumansé toufé épi dépi èk kòlè (ou sav jalouzi sé frè a sòsyé !).
- Andidan tjè ‘y, i ka di kòy : « Sé a fòs léché sa man pa lé di a ki boug-taa rivé vini lib ! ».
Rat pa sa dòmi, i anrajé. Pannan tan-an, Chat li menm ka dòmi touboulé asou dé zorèy li. Rat ay chaché lèt-la adan bwèt-la : i ronyen ‘y, i voré ‘y, pa rété ayen !
Lè Chyen déviré, boug-la nipé ! I ka pòté bèl lenj : i jis ni soulyé an pyé ‘y. I soukwé Chat ki té ka dòmi tout dòmi ‘y. Chat ka lévé.
- I di ‘y : « Ében, konpè, fout ou bèl ! Jòdi-a, ou ka sanm sa ou yé atjòlman : an nèg lib ! ».
- Konpè chyen, byen fawo, ka di : « Frè, sé manti man té ké manti ba ‘w si man pa di ‘w man présé. Wouvè bwèt-la, ba mwen lèt mwen pou man sa pati ».
Chat wouvè bwèt-la. I pa wè lèt-la. I gadé, i gadé, i déga ; i pa wè ahak !
- I di konpè ‘y : Frè ! Lèt-la… Lèt lafranchisman ou… i pa la ! Ou té la, ou sav sé la man té séré ‘y. frè, man pa pli sav sa ki rivé ! ».
Chyen koumansé faché.
- I pati dèyè Chat : « É ! Chat-la ! Asé badiné ! Tjenbé kò ‘w ! Jòdi-a, sé pa lafèt ou ké fè épi mwen ! Ba mwen bagay mwen pou man sa pati ! ».
Chat byen mélé. I ka gadé tout koté, i pa wè lèt-la. Chyen, sé an bèt ki pa ka ri. Tou dan ‘y déwò, i mété ‘y ka gwonyen. I pa fè ni yonn ni dé, i soté anlè Chat pou tranglé ‘y. Chat pran pè, Chat pran kouri, Chyen dèyè ‘y kon talon. Yo kouri, yo kouri, yo kouri. Sé lafimen ki ka chayé yo. Chat monté anlè an gwo pyébwa. I rété la ka mò pè. Chyen, anba pyébwa-a, ka rapé, ka rapé, i ka soté, i ka risoté : i pa sa monté.
Lannuit rivé, Chyen toujou la ka atann Chat. Jou pou wouvè lè i désidé déviré lakay li.
- Avan i pati, Chyen chyélé : « Ou wè sa, Chat ! Man té bon zig épi ‘w, sé sa ou fè mwen ! Kouté sa man ka di ‘w jòdijou : Pa rété la man ka rété. Pa rété pyès, pyès, pyès ! ».
Chyen déviré lakay li byen faché. I ay kouché san manjé. Chat désann an pyébwa-a. Las tout lasitid li, i lé rantré lakay li tou.
- I ka maché, i ka sonjé an tjè ‘y : « Ki mannyè lèt-la pé pèdi kon sa ? Man pa janmen fè ront pèsonn : man pa lé pèsonn fè mwen ront ! ».
Lè i rivé lakay li, sa i wè ? Rat, asiz douvan tab li a épi an rokiy wonm. Sa boug-la ka fè pou pasé tan ? I ka  ronyen kat, i ka voré sé kat-la !
- Chat wè sa, i di : « Way ! Gay isenbòt-la ! Sé ou ki fè sa ? Ou té yonn épi mwen lè mwen séré lèt-la ! Man pa té sav ou té ka manjé papyé ! Sé ou ki fè Chyen lé tjwé mwen ! Man simyé an nonm ka rahi mwen pasé an kanmad kon ‘w ! Engra ! Volè ! Man ka di ‘w an ti bagay : sé pa jalouzi ki kay tjwé ‘w. Sé mwen menm ! ».
Chat soté anlè Rat. Rat santi lanmò ‘y. I pran kouri. I kouri, i kouri… é zòt sav, Mésyézédam, man byen kwè i ka kouri toujou !
Sédila sé twa boug-la ka rahi yonn lòt. Sédila osi, Mésyézédam, yotout èsklav mèt yo toujou.
 


Sé grenn diri 'i ka plen sak diri