Kréyòl et Histoire de la Caraïbe
6-1. Etude d'un texte en créole guadeloupéen


De même que pour le conte Twa Konpé, nous vous livrons pour l'instant le texte sans aucun commentaire ni analyse, comme nous l'avons fait avec les participants de l'atelier qui n'ont fait que lire le texte à tour de rôle.
 
 
TANBOU
Pou Jéra Lokèl


Ou vwè noutout fèt é grandi.
Nou fè ‘w viv èvè lokans a dwèt an nou,
an kadans a doulè an nou,
a lenbé an nou.
Nou fè ‘w ri a pèd souf
Lè sa té ka rivé nou ri.
É byendéfwa, douvanjou,
lè lé répondè té kagou
nou pran sonmèy an kontribann,
tèt an nou apiyé si zépòl a ‘w.

 
Tanbou,
ou sé on pyès-fanm,
doubout dwèt kon bitasyon san bityé ;
mouchwè anpizé, maré san on pli
lantou tèt a ‘w,
ren sanglé pou ‘w pé sa woulé,
pou ‘w wouklé, pou ‘w boula ;
Ha ! Tanboudibrèz !
ou sé on fanm-bitasyon :
ou pa ni kolyé ;
ou pa ni zanno,
mé lè ou bay lavwa,
sé onsèl voumtak, onsèl voukoum,
moun ka santi yo adan on nich a taktak.

 
An tan maléré pò té kò obliyé
onlo sé mèt a déotwa.
A lè yo té ka kwè toujou
pli ni dwèt ka woulé
pli travay ka vansé,
- Tanbou pa di sa ! -
konvwa-la té réglé an kadans a ‘w.
Wop !
Tout hou lévé ansanm
kon kòk-genm an pit.
Henkenchyen !
Léhou fésé ansanm
adan mové zèb kon zépon.
Tout sab té ka twazé ‘w menm lè.
Wap si wap !
On kouzyé, é sé té zéklè an kò a bwa.
Adan syèl-la,
Pwòp kon kokozyé a inosan,
Sòlèy-la kon chadwon
Té ka fouré pikan a ‘y
An po a tout travayè ansanm.
Tanbou difé !
ou té ka bat
san pèd fil a ‘w,
san jen pèd lakat.
Tout kè té ka kongné ansanm !
Lévwa té ka kriyé menm lè
an tan maléré té ni lèspri a maléré !

 
A lè yonn adan nou té chapé mizè,
a lè i té kaskòd apré on dègné jou siren,
lavéyé té ka anonsé
pou lézanmi vini di on dègné bonjou,
dègné adyé a yo an kaz a mò-la.
Ha, tanbou a maléré !
ou té ka la ka bat
bat é bat kon kè a jenn bougrès gyòk
an kaz a mò-la.
É ponmoun pa té ka fè ‘w pé !
Ponmoun pa té pé fè ‘w pé la !
Tanbou,
sé ‘w té ka di
sa noutout té ka kwè adan kè an nou
asi lavi,
asi lanmò a maléré.
Ou té ka di nou :
« Lavi an nou sé fè,
mizè, maladi, dévenn ;
é lanmò ka rivé pou nou
kon soulajman
apré soufwans,
kon lanbéli
apré movétan. »
É nou té ka chanté,
nou té ka dansé.
Ou té ka la ka bat
bat é bat an kaz a mò-la
pou yonn di nou ki té chapé mizè,
yonn adan nou ki té kaskòd
apré on dègné jou siren.

 
Jòdijou ou pé sèk ;
Po a ‘w ka grigné kon ta on vyékò las.
Ou fwèt adan ti kwen a ‘w.
Ou ka chonjé an tan ou té mèt-a-mangnòk
an tan ou té an tout sòs.
Tanbou !
Délè yo ka vini soukwé ‘w an bobi a ‘w
pou tanté fè ‘w dépalé,
pou fè ‘w di
péyi an nou ka viv adan lopilans san soufwans.
Mé ou ka fèmé kè a ‘w.
Davwa yo vlé fè ‘w fè makak ba moun-dèwò
ki byen foutépamal si maléré ka mò pa lafen.

 
Ou sav jou a ‘w pa lwen ;
ou ka filé lang a ‘w pou lapèldéchanpyon,
ou ka paré tout mo a ‘w pou chouboulé kè a moun,
pou fè zyé an nou plen dlo,
pou nou anrajé,
pou nou lévé tout ansanm,
maré ren an nou séré
é désidé nou a rantré o konba !
Anbenn, ou ka véyé lè a ‘w :
lè moun péyi an nou dépi Lansbètran jis Vyéfò,
dépi Marigalant jis Dézirad,
ké wouparèt nèf, pòtré a on timoun ki sòti fèt,
ki sòti an vant a lalit.
Ha, tanboudibrèz !
Tanbou Gwadloup !
Fout ou jenn lè lidé-lasa vini an lèspri a ‘w !
 

Sonny Rupaire
1970
Cette igname brisée qu'est ma terre natale
Editions Caribéennes, 1982.

 

Soni Ripè
kaskòdé
1941 - 1991
n' ap chante dèy ou
 
 
 

Sé grenn diri 'i ka plen sak diri